Drevený artikulárny kostol - UNESCO

Drevený artikulárny evanjelický kostol je vzácnou historickou pamiatkou spolu s drevenou zvonicou.

drevený artikulárny kostol zvonica logo UNESC-a

7. júla 2008 bol drevený artikulárny kostol v Hronseku zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

História vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia silného katolicizmu, do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mieru z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke.
Článok (artikula) 25 stanovoval pre stavbu chrámu tieto podmienky:

  1. - musel byť postavený v priebehu jedného roka,
  2. - musel byť celý z dreva,
  3. - postavený bez použitia kovových prvkov,
  4. - nesmel mať vežu,
  5. - vchod nesmel byť priamo z ulice.

Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola hotová. Kostol má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý a 11 m široký. Má 30 okien. Stĺpy sú v záhlaví zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom, sú dubové, ostatné časti sú väčšinou smrekové. Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia. Kostol má 1100 miest na sedenie, amfiteatrálne usporiadaných. Z každého miesta je vidieť na oltár. Má výbornú akustiku, čo ho predurčuje na organizovanie koncertov vážnej hudby. Klenba tvarom pripomína prevrátenú loď. Kostol má päť vchodov, postavených oproti sebe, 30 okien, rozmiestnených po celom obvode. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti. K oltáru kostola patrí šestica vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov a striedavo sa osadzujú do spoločného rámu oltára podľa aktuálnej liturgie počas roka. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Mialoviča. .
Súčasný organ postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol.

Súčasne s kostolom bola postavená aj zvonica tiež  z roku 1726.

O ochranu a opravy kostola sa stará cirkevný zbor na čele s pani farárkou Mgr. Annou Jakušovou, s prispením dotácií z Ministerstva kultúry SR z programu „Obnovme si svoj dom“ dotovaného SPP,  Banskobystrického samosprávneho kraja a prispením obce Hronsek.

Každú nedeľu o 9,00 hodine sa v ňom konajú evanjelické služby Božie.

 

Záujemcovia o prehliadku evanjelického a.v. kostola sa môžu prihlásiť u pani Kollárovej Júlii (susediaci rodinný dom č.6), tel.č.: 048/4188 128, 0919 042 674.

Prehliadka kostola je v čase od 9:00 hod do 17:00 hod. - v hodinovom intervale (každú celú hodinu - 9:00, 10:00, 11:00, 12:00, 13:00,14:00, 15:00, 16:00, 17:00 hod.)

Ďakujeme za Váš príspevok, ktorý venujete kúpením pohľadnice exteriéru a interiéru kostola pri jeho prehliadke. Slúži na údržbu tejto vzácnej pamiatky.

 

Budova fary je pamätný dom, kde žili a tvorili významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života. Boli to: 

  • Ján Simonides (1648-1708), kňaz-galejník, pedagóg, literát,
  • Jozef Melcer (1800-1854), kňaz, národný buditeľ, venoval sa otázkam slovenského jazyka, je autorom mnohých náboženskýh piesní,
  • August Horislav Krčméry (1822-1891), kňaz, národný buditeľ(štúrovec), literát, zberatel ľudových piesní, hudobný skladatel, autor melódie." Hojže, Bože, jak to bolí." Pavel Hronec (1910-1973), kňaz, novinár, účastník protifašistického odboja,
  • Andrej Ľudovít Katina (1906-1968), kňaz, biskup, spisovatel, redaktor Evanjelického posla spod Tatier, Andrej Hajduk (1929), kňaz, pedagóg, vedec, básnik,
  • Daniel Šovc (1937), kňaz, básnik.

 

Spomeňme tiež, že v roku 1847 v hronseckom kostole uzavrel manželstvo Andrej Sládkovič s hronseckou devou Antóniou Júliou Sekovičovou.